Evka Dvoráčková, známa fitness trénerka, modelka a maminka dvojičiek, chlapcov Adamka a Dávidka. Dlhé roky žije v Dubaji a venuje sa tomu, čo ju baví a napĺňa. Okrem športu, motivuje a inšpiruje ľudí, hlavne ženy, k lepším zajtrajškom. O živote v Dubaji, o jej chlapcoch a o športe. S Evkou.eva dvorackova
Ahoj Evi, hneď v úvode by som ti chcela povedať, ako perfektne vyzeráš. Kvitneš do krásy a rok čo rok si krajšia. Hlavne vyzeráš šťastne.  Ide z teba toľko pozitívnej energie, ženskosti a spokojnosti. Si bioliek na zlé dni, naozaj.
Ďakujem Katka. Ono to asi bude tým, že vekom si človek stále viac a viac uvedomuje čo má, aké šťastie má, keď má zdravé a veselé detičky a šťastnú rodinu. A to prevýši všetko, všetky bolesti a starosti. A myslím, že to je to, čo žiari z vnútra. A to sa nedá nafingovať, to sa nedá vyrobiť makeupom. To musí žena naozaj zažívať. Takú tú vďaku a vnútorné šťastie.
Pochádzaš zo Slovenska, ale tvojim domovom je už pätnásť rokov Dubaj. V jednom zo svojich videí si prezradila, že si odišla za láskou, za svojim priateľom, teraz už manželom. Spomínaš si aké to vtedy pre teba bolo, 
presťahovať sa do takej neznámej a ďalekej krajiny?
Strašne romantické! Bolo to jedno z najkrajších období môjho života. Dodnes neviem, kde som na také niečo vzala odvahu. Zbalila som si jeden jediný kufor, hodila všetko za hlavu, spálila som tým mnohé mosty a odletela som do krajiny, o ktorej som, priznám sa, vtedy v tom roku 2003 ani netušila, že vôbec existuje. Dnes každý pozná Emiráty a Dubaj. Vtedy som si to musela doma hľadať na mape. A nepoznala som ani jazyk. Mala som iba veľmi slabé základy angličtiny. Lenže ťahalo srdce a dnes viem, že to ani nemohlo byť inak. Bol to môj osud a postupne ma k tomuto kroku všetko v živote nasmerovavalo. Nikdy nezabudnem na tie prvé dni. Prvýkrát v živote som bola tak ďaleko a v krajine, ktorá je tak odlišná. Navždy budem cítiť v sebe ten pocit, ktorý vo mne toto miesto vyvolalo. Keď zavriem oči cítim tú vôňu vlhkého a teplého arabského mesta, počujem prvýkrát v živote spev z mešity. Cítim to v sebe akoby to bolo včera. Ten pocit je navždy hlboko vo mne. A ja si ho veľmi rada pripomínam. Spravila som dobré rozhodnutie.eva dvorackova

Ja jednoducho športovať musím. Je to môj životný štýl a ja sa inak necítim dobre

Okrem maminkovania sa už dlhšiu dobu intenzívne a úspešne venuješ fitness. Kde to všetko začalo? Mala si túto záľubu už v časoch, keď si žila na Slovensku, alebo ťa to chytilo až neskôr v Dubaji?
Fitness je moja vášeň už dávno. Cvičiť som začala v šestnástich rokoch. Polovica môjho vreckového bola na permanentku do posilňovne. Vždy ma  bavilo prekonávať svoje limity a skúšať, kam až dokážem dostať svoje telo a svoju výkonnosť. Šport je jednoducho môj život. Je to pre mňa najväčšia forma relaxu a najväčšia forma uspokojenia. Netvrdím, že som celý život športovala. Boli také asi dva roky a to práve v čase, keď som sa presťahovala do Dubaja, keď som zlenivela a necvičila. A to sa samozrejme odrazilo na mojej postave. Bola som síce chudá, ale nemala som krivky a pevný zadok. A to sa môj muž, ktorý samozrejme tiež cvičí a stará sa o seba, rozhodol nenechať len tak. A toľko ma prehováral nech idem cvičiť, až ma k tejto mojej vášni opäť priviedol. Ten oheň opäť zahorel a od toho času horí nepretržite. Ja som športovec a iný život si neviem predstaviť. Aj keby to mala byť tá jedna jediná vec, ktorú pre seba môžem robiť. Ja jednoducho športovať musím. Je to môj životný štýl a ja sa inak necítim dobre. Okrem cvičenia v posilňovni sa venujem joge a najnovšie aj cyklistike.eva dvorackova
V roku 2015 si si už naplno užívala tehotenstvo. Mamičky sa väčšinou 
cvičenia v tomto období boja, no ty si to ukážkovo zvládla ľavou zadnou. 
A to v tebe rástli hneď dva malé životy. Aké to bolo? Najväčšie tropiky, 
v brušku dve chrumky, cvičenie, práca, domácnosť?
Aké to bolo? No, bola som veľká, čo ti poviem (smiech). Teda aby som to uviedla na pravú mieru a budem naozaj úprimná. Detičky som veľmi chcela a veľmi som sa na ne tešila. Nie som však jedna z tých žien, pre ktoré je to samotné tehotenstvo highlight ich života. Lebo ja také žienky poznám. Byť tehotné si veľmi užívajú a keby mohli, boli by tehotné stále. A je to úplne v poriadku ak to tak majú. Toto mám však ja inak. Pre mňa to bolo do istej miery obmedzujúce. Mala som však obrovské šťastie, z časti zrejme aj vlastnou zásluhou a zásluhou môjho cvičenia počas tehotenstva a môjho fyzického stavu a sily pred z najväčšej miery, ale proste jednoducho šťastie, že som mala úplne bezproblémové a nekomplikované tehotenstvo. A to napriek tomu, že som čakala deti dve. Mne nebolo ani zle, ani raz ma nebolel ani chrbát, vôbec mi neopúchali nohy, mne nebolo vôbec nič. Jedna jediná
vec s tehotenstvom prišla a tou bola obrovská únava. To však asi nie je nič výnimočné, keď vo vás vznikajú dva životy. Našťastie som mohla zostať aktívna a mala som lekárov, ktorí ma v mojom tréningu podporovali. Moja ošetrujúca lekárka a pôrodníčka mi doslova hovorila, aby som cvičila, pretože mi to robí dobre, a že z veľkej časti je to, že sa chlapci narodili až po termíne zásluhou môjho životného štýlu pred a počas tehotenstva. Cvičila som do úplného konca. Normálne s činkami v posilňovni. Cvičila som aj v deň stanoveného pôrodu. Deťom sa však von z bruška nechcelo, asi im tam bolo dobre. Narodili sa
cisárskym rezom dva dni po oficiálnom termíne. Počas tehotenstva som pribrala štrnásť kíl a tie zo mňa potom aj veľmi rýchlo zišli. Niekedy si hovorím, že toto jednoduché a pohodové tehotenstvo bolo z milosti pre to, čo malo prísť potom. Ja som sa totiž po pôrode osemnásť mesiacov nevyspala. Dôležité ale je, že naši chlapci sa narodili zdraví, na dvojičky s peknou váhou a ja za to budem do smrti vďačná.eva dvorackova
A čo obdobie, keď sa narodili chlapci. Určite najkrajšie a možno aj najťažšie chvíle v živote, že? Rodila si v Dubaji, alebo si prišla na Slovensko?
Opäť budem úprimná. Neviem, či by som to nazvala jedno z najkrajších období. Bolo to veľmi náročné obdobie a ja žiaľ som bola tak unavená, v dlhodobom spánkovom deficite, že ja si na toto obdobie spomínam iba veľmi matne. To ma mrzí. Mám pocit, že som si pre tú únavu tie bábätká ani neužila. Takže úprimne, neviem či by som hovorila o najkrajšom období. Pre mňa je to najkrajšie obdobie teraz. Chlapci sú úplne svetoví a aj keď teraz prežívame obdobie vzdoru, keď občas pozerám okolo seba mám pocit, že zas nejako tragicky nás toto nezasiahlo. U nás bol problém prvý rok a pol. Jeden z mojich synov zle spával. Budil sa niekoľkokrát za noc, vždy s plačom a často zostával hore aj niekoľko hodín. Toto bývalo takmer každú noc, rok a pol. Potom sa to postupne začalo zlepšovať. Dodnes sa občas budí, ale už to ani zďaleka nie je také. Môj druhý chlapec zasa trpel refluxom, čo je u maličkých detí celkom častá vec. To znamenalo, že sme ho po každom napapaní museli držať vzpriamene, aby mliečko nevyvrátil. A to bolo nekonečné. Bol spavé dieťa, čiže mi pri papaní zaspával a potom sa nám ho vôbec nedarilo zobudiť. Takže sa horko ťažko najedol a trvalo to dlho. Potom ho bolo treba dlho držať, aby to nevyvrátil. Lenže to sa aj tak stávalo a tak sme ho museli prezliecť. A keď sa toto celé skončilo tak prešli aj dve hodiny a už bol pomaly aj opäť čas jesť. Toto bol jeden hrozný kolotoč. Neprajem to nikomu. Na druhú stranu som si stále opakovala, že sú našťastie zdraví a sú oveľa oveľa horšie veci, ktoré sa dejú. A že mnohé mamičky sú na tom oveľa horšie. No tak sme to nejako prežili. A dnes je nám krásne. Mám doma dvoch mudrlantov, ktorí sú do mňa obrovsky zamilovaní. Je to najúžasnejšia vec na svete. Pre mňa je ten krásny magický čas teraz. A aby som zodpovedala aj druhú otázku – rodila som v Dubaji. Ani som nerozmýšľala, že by to malo byt inak. Som tu doma, mám tu lekárov, manžela, zázemie. Pre mňa to bola jediná možná voľba.

Náš tip: Evkine recepty a rady nájdete napríklad v knihe od odborníkov na výživu a zdravý životný štýl Zdravé rýchlovky


Dubaj, nazývaný tiež hlavným mestom luxusu. Máte tam aj nejaké výhody, keď sa narodia dvojičky? Napríklad nejakú milú tetu v domácnosti grátis na pár 
hodín, čo poriadi a pomôže s detičkami, prípadne iné vymoženosti pre 
maminky? Spomínam si, že si hľadala nejakú milú Slovenku, podarilo sa?
Hahaha. Výhody. Aby som to uviedla na pravú mieru. Spojené Arabské Emiráty majú úplne iný sociálny systém ako na Slovensku. A to v prvom rade v tom, že ich sociálny systém je iba pre ich občanov. A Emiráty občianstvo nevydávajú. Existujú síce nejaké výnimky, ale to sú prípady, keď sa jedná o ľudí z okolitého arabského sveta, ktorí sa priženia či privydajú sem, sú moslimi a majú tu dajme tomu dlhodobo pobyt. Presné detaily neviem. Žiadna Slovenka vydatá za Slováka tu občianstvo a s tým spojené výhody sociálneho systému nikdy nedostane. Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, fungujeme tu všetci na komerčných zdravotných poisťovniach a tam máme poistky podľa toho, kto si čo môže zaplatiť, prípadne čo mu zaplatí zamestnávateľ. Ja som napríklad v čase môjho tehotenstva a pôrodu vôbec nemala pokryté toto a celé som si to hradila z vlastného vrecka. Takže žiadne vymoženosti. Je pravda, že nemocnice sú na oveľa lepšej úrovni ako na Slovensku a v porovnaní s tými vašimi je to luxus. Lenže tento luxus aj veľmi veľa stojí. Celkovo je život v Dubaji veľmi drahý. My sme mali to šťastie, že sa mi podarilo nájsť jedno skvelé dievča, ktoré bolo takmer rok súčasťou našej rodiny a veľmi nám pomáhalo. Prišla ku nám zo Slovenska. A keď sa po roku túžila vrátiť domov mali sme opäť obrovské šťastie. Naša Hanka je s nami už vyše roka a je mi ako mladšia sestra. Bez pomoci by to nešlo, keďže som tu prakticky s mužom úplne sama a celé naše rodiny žijú na Slovensku.
Z chlapcov ti rastú malí muži. Jeden sa tuším podobá na teba a druhý na 
manžela. Aj povahovo sa takto rozlišujú? Ako trávite spoločné chvíle, 
máte nejaké obľúbené aktivity? Dávaš ich aj na nejaký šport, alebo 
cvičia s tebou?
Áno áno! Výborný postreh. Dávid je celý tatino, ale že úplne. Vzhľadom aj povahou. Veľmi vysoký a urastený, veľmi chytrý a veľmi vnímavý chlapec. Má neuveriteľný pozorovací talent, všimne si najmenšie detaily. Presne ako jeho otec. Veľa sa hrá sám a je taký pokojnejší. Na druhú stranu Adam, to je žihadlo. On bol od malinka taký. Nikdy nebol len tak v pokoji. Už ako bábätko si stále kopkal nohami alebo aspoň musel mať vytiahnuté ruky z perinky. Adamko v noci krásne spí, ale od sekundy, keď sa zobudí funguje na stodesať percent až kým v postieľke nezaspí. A pusa sa mu nezastaví ani na sekundu! Stráviť s Adamkom deň a človek je ohučaný ako z rádia (smiech). Ale to je na ňom to zábavné. Iba niekde započuje hudbu a už tancuje! Obaja sú veľmi veselé deti a u nás doma nie je nikdy ticho. A týmto sa chcem ospravedlniť všetkým susedom, keď ideme na Slovensko k mojím rodičom. To sa proste utíšiť nedá. Ak to čítate, odpustite nám to.

Život je prchavý. Ja si často sadnem, vezmem svoje deti do náručia a voniam ich vlasy

Deti sú parádne, sú obrazom nás. My máme doma dve veselé kopy. A Adam je celá mama. Výzorom aj povahou. Tvrdohlavý a veľmi veľmi odhodlaný. Keď Adam niečo chce ide si za tým. Milujem, keď sme celá rodina spolu. Veľa sa jašíme, smejeme, doma veľa tancujeme. Chodievame veľa na pláž a na ihriská. Keď sme na Slovensku, nájdete nás najčastejšie niekde v prírode, v lese. Dvakrát do roka berieme deti na hory. My sme obaja športovci a deti nás vidia športovať, alebo o tom hovoriť doma denne. Ich obľúbená aktivita je napodobňovať nás ako sa bicyklujeme. Adam sa rád preháňa na trojkolke a rád napodobňuje moju neter Kiku, ktorá je profesionálna baletka a tanečnica. Dávid ma zasa rád svoje odrážadlo. Po lete ich plánujem zapísať na kurz plávania a na futbal. Ten sme už skúšali, ale to ešte boli maličkí a povedali nám, že je ešte skoro. A decká tiež milujú vytiahnuť si jogovú podložku a napodobňovať ma, keď cvičím jogu. Ja však nerada cvičím pri nich a často to nerobím. A to z pochopiteľného dôvodu. Nie je podľa mňa celkom
bezpečné cvičiť s náradím a mať pri tom okolo seba dvoch živých drakov. Nechcem riskovať, že sa im niečo stane. Lebo to sú žihadlá. Ale k športu ich vedieme a myslím,
ze teraz uz konečne prichádza ten čas, keď sa športom začnú zaoberať viacej. My sme celá rodina športovo založení. Môj svokor je tenisový tréner, môj brat hráva hokej,
cvičí v posilňovni, chodí na jogu, moja mama aj svokra cvičia, moja neter je tanečnica a moja švagriná sa tancu venuje tiež. A môj muž mňa priviedol k cyklistike a ja
jeho k joge. Cvičí celá rodina (smiech).eva dvorackova
Cestujete na Slovensko? Pri tých tropických teplotách u vás je to asi 
priam nevyhnutnosť. Chlapci sú určite viacjazyčné rapotačky. Učíte ich 
aj arabsky, alebo im úplne postačí angličtina? Ako sa vlastne žije s 
deťmi v Dubaji?
Na Slovensko cestujeme trikrát do roka a veľmi radi. Trávime tam väčšinu leta, do roka také tri mesiace. Aj teraz sa práve chystám baliť kufre, lebo o pár dní odlietame. Leto s
deťmi je tu ťažké. Zato od októbra do mája je nám tu úžasne. Zima na pláži. Celý rok na pláži. Ja si už inú klímu ani neviem predstaviť. Pre život s deťmi to má mnohé výhody. Natiahnete tričko, šortky a šľapky a je. Žiadne vrstvenie hrubých svetrov, žiadne overaly. A keď sa vám dieťa obleje, tak žiadna panika. Neprechladne. Vyschne. Ja už si iný život neviem predstaviť. Ale človek nikdy nevie, kam ho život zaveje. Deti učíme iba anglicky, teda okrem slovenčiny. Po arabsky sa naučia v škole. Je tu povinná.
Už si v Emirátoch dlhé roky. Máš tam muža, deti, prácu a na život tam si si určite zvykla. Aj napriek tomu si stále spätá so svojou rodnou zemou. Na slovensku máš stále viac a viac fanušíkov. Funpage sa ti pekne rozrastá a tvoj motivačný youtube kanál je skoro celý v slovenčine. Tiež prispievaš článkami do rôznych slovenských kníh. Plánuješ sa ešte niekedy vrátiť? Myslím tak nastálo, s celou rodinkou.
Na toto neviem zodpovedať. Neviem, čo život prinesie. V každom prípade minimálne pokiaľ ide o moju prácu mám na Slovensku slušné zázemie. A máme tam rodinu.
Lenže niekedy treba na veci pozerať pragmaticky a nie vždy sa môžeme riadiť iba srdcom. Uvidíme, čo život prinesie.

Vážme si každého jedného dňa, každučkého okamihu, keď sme zdravé a keď sú zdravé naše deti a naše rodiny

eva dvorackova
Evkine rady a recepty nájdete vo viacerých knihách o zdravom životnom štýle
Na záver by si nám mohla niečo pekné odkázať. Nám mamám.
Vážme si každého jedného dňa, každučkého okamihu, keď sme zdravé a keď sú zdravé naše deti a naše rodiny. Lebo to nie je navždy. Preto je dôležité si tieto okamihy
dobre vychutnať a zapísať hlboko hlboko do našich duší a sŕdc. To sú tie okamihy, z ktorých budeme môcť ťažiť, keď prídu ťažšie životné chvíle. Rodina a zdravie sú najviac.
A to vôbec nie je fráza. Je to realita života, je to najväčšia pravda. Kto má zdravie a rodinu má všetko. Kto toto stratí nemá nič. A deti, nech nás jedujú akokoľvek, jedného
dňa nám vyletia z hniezda a nám tam zostane prázdno. Preto ich musíme vychovať s láskou a múdrosťou a tak, aby sa ku nám stále chceli vracať. A preto je veľmi dôležité
nezabúdať na vlastné lásky a vlastné vzťahy, na našich partnerov. Aby, keď tie naše malé vtáčatká vyrastú a opustia hniezdo, aby sme v ňom nezostali úplne samé a opustené. Vo všetkom treba rovnováhu. Aj vo vzťahoch. Aj v našich vlastných životoch. A preto nezabúdajme ani samé na seba. Lebo jedine my, samé so sebou, musíme
a zostaneme úplne do konca. A preto musíme pracovať nie len na šťastí a spokojnosti všetkých naokolo, ale rovnako aj na tej vlastnej. Život je prchavý. Ja si často sadnem, vezmem svoje deti do náručia a voniam ich vlasy. Oni si to ani neuvedomujú. Ale pre mňa sú to momenty, ktoré  sa hlboko a navždy vpisujú do mojej duše. Tak, ako viem
cítiť vôňu Dubaja, keď som sem pred rokmi prišla, tak si budem raz, keď mi deti uletia, vedieť vybaviť vôňu ich vlasov.eva dvorackova
Ďakujeme krásne za tieto inšpiratívne slová, za úprimnosť a otvorenosť. Prajeme do budúcna veľa pracovných úspechov a nech ti chlapci rastú v zdraví do krásy. Viac o Evke Dvoráčkovej na @evadvorackovafitness

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Napíšte svoj komentár!
Prosím, sem napíšte svoje meno

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.