Katarína Augustinič je žena na dvoch stoličkách. Je spoluzakladateľkou profesionálneho architektonického StudiaE, kde súčasne pôsobí ako obchodná riaditeľka. Na druhej strane naplno pomáha ako bratislavská poslankyňa nášmu hlavnému mestu k lepším zajtrajškom. To všetko stíha popri dvoch malých deťoch. Navyše je to veľmi sympatická, milá a vtipná žienka. Veď posúďte sami. Rozhovor o živote, práci a materstve. S Katkou.

Bratislavčania si Katku zvolili za svoju mestskú poslankyňu už trikrát po sebe.

Ako si sa dostala do politiky? Bolo to plánované, alebo spontánne rozhodnutie? 

Mala som 26 a chuť zmeniť svet… teda aspoň Slovensko. Pridala som sa vtedy k nadšencom, ktorí  zakladali SaS. O komunále som však nemala ani šajn, skôr ma zaujímala veľká politika. Keď však prišli komunálne voľby ako okresná predsedníčka strany, som šla kandidovať a nejako sa to podarilo. A musím povedať, že ma to hneď aj chytilo. Lebo v komunálnej politike ste oveľa bližšie k ľuďom, máte oveľa väčšie možnosti veci meniť. Vidíte okamžite výsledky svojej práce. A keďže som vzápätí otehotnela, začala som sa venovať najmä podpore rodinám s deťmi. Začala som spolupracovať s aktívnymi mamičkami a pomáhala im založiť materské centrá s podporou mesta, opravovať detské ihriská a celkovo skvalitňovať služby pre rodiny. To som si dala na začiatku ako cieľ a stále je to moja srdcovka. 

“ako dieťa ma rozčuľovala nespravodlivosť a vždy som ochraňovala slabších. “

Zaujímalo ťa už aj ako dieťa spoločenské dianie, alebo si žila klasické detstvo s kamarátmi na ulici?

Jasné, klasika s deťmi na ulici, vždy som bola skôr rebel, keď sa niekde niečo zomlelo málokedy som chýbala :). Takže úplne spoločenský typ. Ale už ako dieťa ma rozčuľovala nespravodlivosť a vždy som ochraňovala slabších. 

V čom sa zmenil tvoj pracovný život po príchode prvej dcérky? Ako si to prežívala?

Bola som prvý rok mestskou poslankyňou, a keď som otehotnela, myslela som, že sa mandátu vzdám, že to nemôžem stíhať. Prvé dieťa, maminky mi dajú za pravdu, že vôbec netušíte do čoho idete. Vtedy ma manžel prehovoril, že nech sa nevzdávam, že by to nebolo fér voči ľuďom, čo ma volili a očakávajú výsledky, a že mi maximálne pomôže. A tak aj bolo. Samozrejme mala som aj opatrovateľku, ale prvý rok sme to celé tak zladili a aj na magistráte mi vyšli v ústrety, že som mala miestnosť na dojčenie a zo zastupiteľstva som si tiež vždy odbehla dcérku nadojčiť. ( dojčila som 14 mesiacov ). Boli aj situácie, kedy som bola na dôležitej komisii a malá Lara spala v kočíku na balkóne :). Ale kolegovia to absolútne rešpektovali a občas, keď bola väčšia absolvovala aj nejaké politické stretnutia, nepoznačilo ju to :). Vždy to bolo, ale s ohľadom na ňu, ak by som mala pocit, že je nespokojná, prestala by som s tým. Ale to mamičky vedia, že priorita je spokojnosť drobca. 

Katarína augustinic

Pocítila si nejakú zmenu, keď sa narodila druhá? V čom vidíš výhody a nevýhody druhého prírastku.

Druhé dieťa sme si veľmi priali, nechceli sme aby Lara vyrastala sama. Aj ja mám sestru a je to super. A Nina prišla hneď s mojím druhým volebným obdobím. Teraz som začala tretie volebné obdobie a kolegovia poslanci sa ma pýtajú, kedy prídem s tretím, že už si zvykli, že buď chodím s bruchom, alebo kočiarom :). Ale s Ninou to bolo ešte ľahšie, pretože už som vedela ako na to a nerobila si veľmi vrásky s každou blbosťou. Zároveň mám úžasnú opatrovateľku, ktorá je už dávno členom našej rodiny. Zo začiatku som svoje pracovné veci riešila v čase, keď Nina spala, tak aby som trávila aj čas s ňou aj stihla, čo potrebujem. Podarilo sa mi založiť firmu a dovzdelať sa v interiérovom dizajne. Síce veľakrát som nad tým sedela po nociach, keď som uložila baby, videla som cieľ, tak som za ním šla. 

“každá mamina si to musí nastaviť tak, aby zároveň žila aj svoj život, aby nežila život svojich detí a plnila si svoje sny a nie ambície prostredníctvom detí.”

Rada cestuješ, bola si aj v Amerike? Čo si tam robila?

Áno cestovanie ma nesmierne baví, som presne ten typ, ktorý keď niekam príde chce vidieť maximum, ale z takého toho reálneho života. Veľa sa dozvedieť. A cestujeme aj s babami veľa od malinka. Lebo si myslím, že deťom treba rozširovať obzory a naučiť ich vnímať aj iné kultúry, národy a zvyklosti. V Amerike som bola počas vysokej školy, klasicky na Work and Travel a bola to úžasná životná skúsenosť. Jednak sa zlepšiť v jazyku a jednak sa naučiť spoľahnúť sa ďaleko od rodiny sama na seba. Boli tam aj situácie, kedy sme úplne nemali, čo jesť…dokonca ma tam zrazilo auto a bola som tam týždeň v nemocnici, ale nakoniec som všetko zvládla, veľa precestovala a dokonca zarobila aj nejaké tie doláre.

Nedávno si sa vrátila z Francúzska, no detičky zostali doma. Nechýbali ti? Aké krajiny by ste chceli spoločne navštíviť?

S manželom máme takú zásadu, že jeden alebo dva výlety ročne absolvujeme len vo dvojici. Myslím, že mnohým párom by to prospelo a je to náš recept na šťastný vzťah. Lebo všetci rodičia mi dajú za pravdu, že deti sú náš stred vesmíru, ale občas z tej dráhy treba odbočiť a vydýchať sa :). Ale zase, keď sme s manželom sedeli posledný deň v Nice na pláži, tak sme si povedali, že v septembri sa tam vrátime aj s babami. A chýbali nám strašne…o to krajší bol návrat. 

Čítaj tiež: Rozhovor s Lucid Style -“Neľutujem ani jeden krok, ani jedno rozhodnutie”

Ako v krátkosti vypadá tvoj bežný pracovný deň od rána do večera. Zostáva ti čas aj na hranie, čítanie a spoločnú večeru?

Vstávam asi o pol siedmej, prichystám moju prváčku do školy. Snažím sa aby sme všetci spolu raňajkovali. Ráno vždy aj varím obed pre mladšiu Ninu. A zároveň to je aj večera pre celú rodinu. Potom prichádza naša opatrovateľka Dada a ja idem buď do práce, alebo na niektoré zastupiteľstvo, keďže som poslankyňa v mestskej časti za Nové Mesto aj mestská poslankyňa a dokonca aj župná. Poobede sa snažím byť doma s babami, ale nie vždy sa mi to podarí… občas zastupkujeme do večera. Vtedy zaskočí manžel a musím povedať, že je vzorný otec, bez neho by som to nedávala. Večer však čítam babám rozprávku pred spaním, na to si čas urobím vždy. Uložím ich…povieme si, čo sme cez deň prežili a potom odchádzam cvičiť. 

“Mám toho veľa, ale mne to nevadí. Ak ma niečo zabíja tak nuda.”

Ako s deťmi najradšej trávite čas? V lese, na ihrisku, alebo v ateliéri? Tušíte už čo z dcérok vyrastie, alebo sú rovnako všestranné po mamine?

Najradšej sme vonku. Často chodíme na bicykle a zimu strávime vždy na lyžiach. Staršia začala lyžovať v klube a ja som tiež vášnivý lyžiar, tak chodíme celá rodina. Snažím sa ich obe viesť k športu a k láske k prírode. Presne tak ako moji rodičia mňa. A potom chodíme ešte často na chalupu. 

Dievčatá v múzeu Danubiana.

A čo výchova, nemáš niekedy pocit, že sa ti to pri dvoch babách vymyká z normálu, alebo si si istá každým svojim krokom a všetko spolu krásne zvládate? 

Mám úžasne baby a myslím si, že dievčatá sa vychovávajú ľahšie. Teda aspoň tie moje. Menšia Nina sa vie prehrať kľudne aj hodinu sama, má vlastný svet, ktorý niekedy s úžasom pozorujem. Aj keď sú obe veľmi rozdielne majú sa radi a niekedy ani neviem, že ich mám. Samozrejme bez opatrovateľky by som to nezvládla a máme ju tak radi, že si ju necháme aj keď Nina nastúpi teraz do škôlky. A zastávam ten názor, že každá mamina si to musí nastaviť tak, aby zároveň žila aj svoj život, aby nežila život svojich detí a plnila si svoje sny a nie ambície prostredníctvom detí. Len tak vyrovnaná mama dokáže vychovať vyrovnané deti. Ja som šťastná a deti to cítia a rovnako cítia aj to, že ich milujeme, aj keď ideme niekam bez nich… nesmieme však zabudnúť doniesť darček :).

Čo pre teba znamená rodina?

Všetko. Tak ako moji rodičia majú dodnes krásny vzťah a ja so sestrou sme mali krásne detstvo. Presne to isté chcem dať ja svojím babám. A preto často chodíme k babkám a stretávame sa spolu celá široká rodina a ja jednoducho viem, že čokoľvek by sa stalo mám tu svojich blízkych, ktorí ma podržia. 

Katarína so svojou sestrou ako družičky.

Čo pre teba znamená tvoja práca? Nemáš toho niekedy trochu priveľa?

Som veľmi aktívny človek, strašne veľa ľudí sa ma pýta, kedy to všetko stíham. A ja odpovedám, že neexistuje čas, ktorý by som nemala vyplnený. Som taký typ, stále v pohybe. Preto netuším, čo dávajú večer v telke, lebo v tom čase cvičím alebo dávam dokopy faktúry  z firmy alebo sme niekde s manželom vonku. Mám toho veľa, ale mne to nevadí. Ak ma niečo zabíja tak nuda. Ale robím v živote len to, čo ma baví. Tak som si to vždy priala a išla za týmto cieľom. Nebolo to vždy ľahké, ale dnes si od života neprajem nič viac ako mám.

Tip na výlet: Rabkoland – Detské zábavné centrum v Poľsku sa oplatí navštíviť

Čo ti ako matke chýba, alebo nevyhovuje v našom hlavnom meste a chcela by si to zmeniť?

Chýba mi viac vyžitia pre rodiny s deťmi. Viac možností, tak aby nebola vrcholom rodinného víkendu návšteva detského kútika v obchodnom centre. Bratislava ma úžasnú polohu a je v objatí lesov a tak máme neuveriteľnú devízu ako tráviť čas s deťmi na čerstvom vzduchu. Čiže prilákať rodiny na ihriská, športoviská a keď prší do detských tvorivých dielní. Preto sa snažím na svojom instragrame ukazovať miesta, kde sa dá tráviť čas s deťmi. No a potom nám chýbajú ešte škôlky a jasle. Ale na tomto stále pracujeme. 

View this post on Instagram

Keď som sa prvýkrát pred 8 rokmi stala poslankyňou, v našej mestskej časti Nové Mesto neexistovali žiadne služby pre rodiny s deťmi, vtedy sme si so starostom a niektorými poslancami povedali, že to musíme zmeniť. A myslím, že dnes máme rodinné a komunitné centrá, postupne opravujeme všetky detské ihriská a staviame nové, podpora športu a vytváranie športovísk to je niečo, čo sa viditeľne zmenilo a budeme v tom pokračovať. Koniec koncov všetci máme deti a chceme, aby sa im tu dobre žilo. #bratislava #bratislavanovemesto #ihrisko #rodina #sluzbyprerodiny #kamsdetmi #deti #mesto #mestskacast #laska #predeti #nasedeti #buducnost #pracujem #somtuprevas

A post shared by Katarina Augustinic (@katarina_augustinic) on

Dávnejšie si v jednom nemenovanom magazíne vyhrala súťaž o najkrajšiu poslankyňu. Ako sa staráš o svoj vzhľad. Pravidelne cvičíš, alebo sa špeciálne stravuješ?

Pravidelne cvičím, lebo ja som pôžitkár a dobrého jedla sa neviem vzdať a keď upečiem koláč, tak ho zjem väčšinou najviac, čiže musím veľa veľa cvičiť. A rada behám. Pustím si dobrú hudbu a užívam si to. Byť sama so sebou a vyvetrať si hlavu.

Čo je tvoj najväčší relax?

Dobrá kniha, aj keď čítam len pred spaním, cestovanie a divadlo. Odkedy som sa prihlásila na divadelné kurzy do divadla Meteorit, je toto môj najväčší relax. A to odporúčam každému koho stretnem. Ak máte pocit vyhorenia, alebo chcete popracovať na sebe, čo sa týka prejavu, zvládania trémy, alebo len tak zrelaxovať po práci, tak toto je najlepšia voľba. A tá eufória po odohratej premiére pred plným hľadiskom je neuveriteľný zážitok. O perfektnom kolektíve nehovoriac. A najlepšie na tom je, že to zvládne každý. 

divadlo meteorit
Katarína v divadle Meteorit

Odkázala by si nám niečo pekné? Nám mamám.

Odkázala by som maminám, aby sa snažili žiť vlastný život a našli si aspoň jednu činnosť, ktorá ich robí  šťastnými…aby boli s mužmi, ktorí si ich vážia a aby mali vnútorný pokoj, lebo to je to najviac, čo môžu odovzdať svojím deťom.

Katke ďakujeme za krásny rozhovor. Celej rodinke prajeme veľa zdravia a maminke veľa ďalších úspechov v práci aj v živote. Viac o Kataríne Augustinič na Facebooku /katarina augustinic, alebo Instagrame / katarina augustinic

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Napíšte svoj komentár!
Prosím, sem napíšte svoje meno

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.