Kto je Ironická mama? Rada sa Vám predstavím – Z denníka Ironickej matky

Píšem, keď malá zaspí, píšem v noci, keď ju trápia prdíky. Píšem, keď sedíme vonku na lavičke a užívame si slniečko. Prvýkrát nepíšem do zásuvky, ale pre ľudí. Pre vás. Tak som tu a dúfam že si budeme rozumieť. :)

ironicka mama

Kto je ironická mama? V podstate každá. Ale Ironická mama s veľkým písmenom na začiatku som iba ja. Som žena, ktorá ešte pred rokom a pol tvrdila že nechce deti. Že jej jediným zmyslom života je práca. Že ten chlap, s ktorým chodí vôbec nie je zlý. On je iba taký svojský. Obdobie vzostupov a pádov v pracovnom živote trvalo štyri roky a bola to celkom fuška. Prebdené noci, hodiny a hodiny nadčasov, stresy, konflikty, úspechy, sem tam úplné zúfalstvo. Jediné čo ma zachraňovalo bola irónia. A tú som si zachovala i vo svojom novom materskom živote. Lebo keď si prebehnete ten zoznam vecí, dá sa celkom solídne aplikovať i na materstvo. Moja slávna kariéra ma na to dokonale pripravila. S tým rozdielom, že teraz mám oveľa milšiu šéfku. 🙂

Ako som sa manželkou stala

A ako prebehla moja transformácia z ironickej workoholičky na ironickú mamu? Celkom jednoducho a ako podľa románu od Danielle Steelovej. Stretla som svojho muža a všetko sa zmenilo. Deväť mesiacov od nášho zoznámenia sme sa vzali. Začali sme rekonštruovať dom po starých rodičoch. Skoro presne rok od nášho prvého rande sa nám narodila Simonka. Radi a často hovorievame, že sme to všetko mali v zrýchlenom konaní. Znie to tak trochu ako rozprávka, ale ani v najmenšom nebola. Dokážete si predstaviť polohysterickú nevestu ako preskakuje vo svadobných šatách meter a pol hlboké zákopy na kanalizáciu vedúce cez celý dom? Máte to? Super. Ešte stále sa vám to zdá rozprávkové?

Ako som sa mamou stala

Dva dni pred termínom pôrodu som ešte pomáhala pokladať podlahu v spálni, nakupovať lišty a Mamuta. Deň pred termínom som montovala postieľku a pripadala som si pritom ako hrdinka, že som to nakoniec predsa len stihla. Posledný povestný klinec rekonštrukcie sme zatĺkli presne týždeň do pôrodu. Teraz už sme v rámci možností normálna rodinka. Až na to, že mame občas šibe. A aby jej nešiblo úplne, po sto rokoch sa vrátila k písaniu.

Píšem, keď malá zaspí, píšem v noci, keď ju trápia prdíky. Píšem, keď sedíme vonku na lavičke a užívame si slniečko. Prvýkrát nepíšem do zásuvky, ale pre ľudí. Pre vás. Tak som tu a dúfam že si budeme rozumieť. 🙂

Vaša Ironická mamaironicka mama

text: Radka Repková

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Napíšte svoj komentár!
Prosím, sem napíšte svoje meno

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.