Keď som vyrastala, vždy som všetko strašne chcela, lebo som (podľa mňa) mala málo. Vyrastala som na Beverly hills, Priateľoch a tak podobne…..však to poznáte. Lenže peniažky neboli a na malom meste toho stejne nebolo veľa, čo by si človek chcel kúpiť. Tak som začala kresliť a presviedčala som mamu, aby mi moje kreácie ušila. To ešte látky stáli menej, ako hotové oblečenie. Potom prišli čínske tržnice, človek kúpil za málo peňazí všetko čo chcel, a tam niekde sa začalo “vykrádanie” poctivých vecí šitých na Slovensku. Ťažko bolo konkurovať lacným veciam z Ázie (nech už pochádzajú odkiaľkoľvek).

Človek mal zrazu veľa nadbytočných vecí. Lacných vecí, ktoré sa iba kopili…

Odvtedy však prešlo veľa rokov, človek mal zrazu veľa nadbytočných vecí. Lacných vecí, ktoré sa iba kopili a kopili v šatníkoch a bytoch. Potom prišiel trend značiek, ktorý ma našťastie nejakou náhodou minul, a zrazu tu máme minimalizmus. A to o 10 rokov neskôr ako v USA.

Áno, vo svete bol vždy známy minimalizmus, ako trend v umení, architektúre, ktorý začal už okolo roku 1960. Ten minimalizmus, ktorý skloňujeme často my, začína niekde v 80 tych rokoch, ako trend v architektúre ako odozva na chaoticky mestský život, zjednodušovaním interériov, exteriériov atď…..a súčasťou veľkého sveta minimalizmu je aj systém kapsulového šatníka. Prvýkrát tento termín použila Susie Faux, majiteľka londýnskeho butiku v ktorom hovorila o kľúčovom vlastníctve niekoľkých nadčasových kúskov na celý život. Spopularizovala ho návrhárka Donna Karan a odvtedy je často skoňovaným pojmom v módnom priemysle.

V celkom koncepte však nejde len o módnu vlnu ale o filozofiu.

Pre milióny ľudí na svete to nie je o interiér dizajne, ani o tom, či nosia iba čiernu a šedú. Je to zmena ich myslenia, zmena životnej filozofie. Je to začatý boj proti neustálym reklamám, čo všetko potrebujete, aby vás urobilo šťastným. “kúpte si tento leopardí kabát, pretože to je to, čo teraz musíte mať”, vy ste ešte neboli na Malých Divoch? ste out…..” A ja si myslím, že veci a ani zážitky vás šťastným neurobia. Nech sa aj schovávate za to, že je to vaše povolanie alebo vás to robí šťastným….to, čo nám reklama predáva ako “instantné” šťastie, nie je trvalé. Proste to príde a odíde. Je to len okamih, ktorý aj tak pominie.

Moja stará mama žila skromne. Prežila dve svetové vojny a zo 4 detí prežila 3. Mala v skrini 1 hodvábnu šatku, 1 zimný kabát a 3 svetre a 3 sukne. O všetko sa starala s láskou a veľmi poctivo, pretože vedela, že ďalšie si už nekúpi. To, čím žila ona, a čo bolo kedysi normálne, sa my dnes musíme snažiť, opakujem slovo snažiť dosiahnuť niečím, čo sa volá kapsulový šatník. Asi by sa tomu smiala.

LESS IS MORE

Less is more pre mňa platí na 100%, tak ako pre architekta Ludwig Mies van der Rohe, ktorý tento termín použil prvýkrát. Aj pre mňa je to ťažké, nemyslite si. Aj ja bojujem s tým, že túžim po novom kabáte a exotickej dovolenke, ale pochopila som, prečo tie veci chcem. A chcem ich nie pre tie veci samotné, ale preto, že si myslím, že mi prinesú šťastie. Lenže oni mi ho trvalo neprinesú. 

Návrat ku skromnosti nie je iba módna vlna. Je to denno-denná práca na sebe samom, na vlastnom pohľade na svet, na svojom rozvoji a neposlednom rade prínos pre našu planétu a naše okolie.

 

 

1 komentár

  1. Ja sa snažím tiež držať tohto pravidla, nie len v oblečení ale aj v botníku, drogérii, nábytku v byte atď. Snažím sa byť minimalistická a radšej investujem do kvalitnejších a často aj drahších vecí, ale to dačo stojí. Keďže sa snažím byť aj finančne šetrná, používam cashback portál https://www.plnapenazenka.sk/ pomocou ktorého nakupujem online s tým, že mi vrátia nejaké peniaze z ceny nákupu 🙂

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Napíšte svoj komentár!
Prosím, sem napíšte svoje meno

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.