Predčasný nástup do škôlky

do skolky

Pre niektoré mamy je samozrejmosť zostať na rodičovskej dovolenke doma s deťmi, no pre iné je často nutnosť nastúpiť do zamestnania podstatne skôr. Dôvody sú rôzne,niektoré matky súri finančná situácia, iné kladú dôraz na kariérny rast. Či sú na to pripravené deti a samotné matky je individuálne. Určite to, ale pre obe strany nie je ľahké…

Rozprávali sme sa o tom s mediátorkou a odborníčkou na výchovu PaedDr. Katarínou Winterovou.

Kedy je dieťa emocionálne pripravené na odlúčenie od matky

To, kedy je dieťa emocionálne pripravené na odlúčenie od matky je veľmi individuálne. Všeobecne je za míľnik pripravenosti dieťaťa považovaný vek tri roky. Ale závisí to viac od povahy dieťaťa, od toho, či má doma súrodencov a aj od spôsobu výchovy…
Emocionálne dozreté dieťa sa prejavuje niekoľkými spôsobmi, ktoré môže rodič jednoducho odsledovať:
1. Dieťa sa vie odlúčiť od rodiča (najčastejšie teda od matky). Nemá problém ísť so starými rodičmi na prechádzku, vie sa hrať s inými dospelými a nevyhľadáva neustálu prítomnosť rodiča.
2. Ak je v prítomnosti iných detí, prejavuje o ne záujem, má s nimi interakciu a záujem o hranie… Nemusí sa hrať s nimi, stačí, že sa hrá pri nich, čiže vyhľadáva ich blízkosť. Postupne sa bude snažiť nadväzovať komunikáciu a výmenu hračiek pri hre.

3. Emocionálne dozreté dieťa začína napredovať vo svojej samostatnosti. To znamená, že má aktívny záujem sa samo obliecť, pokúša si obuť topánky, nasadiť čiapku… Chce samo jesť, skúša používať príborový nožík pri jedení…

adult-affection-baby-755028
foto: pexels

Je to náročný čas nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča

Pri týchto znakoch, kedy je dieťa pripravené sa stať stále viac a viac samostatnejším je dôležité povedať, že odlúčeniu od matky má predchádzať pripútanie sa. Je to vzťahová väzba, priľnutie k aspoň jednému z rodičov, nasýtenie emocionálnej a fyzickej blízkosti od matky. Ak si je dieťa vedomé, že je milované, jeho odlúčenie býva spravidla jednoduchšie a plynulejšie. Toto obdobie pripútania sa je najpotrebnejšie a najdôležitejšie práve do obdobia troch rokov, kedy je dieťa závislé od rodičov, potrebuje každý deň nanovo prežiť lásku rodičov. 

Ako tento stav prežíva, keď na to ešte nie je pripravené

Nepripravenosť dieťaťa na škôlku, detský kolektív, režim a nároky, s ktorými sa dieťa stretáva sa prejavia rýchlo. Rodičia si u detí ako prvé môžu všimnúť, že dieťa odmieta jesť v škôlke, odmieta spať a dostanú informácie, že dieťa dlho plače. Pritom je ťažko utíšiteľné, nechce/nevie sa hrať s deťmi, vytvárať vzťahy a odmieta komunikáciu.

Doma sa môžu prejaviť znaky ako pomočovanie, nočné desy, klasický signál ako bolesti brucha a plač či úzkosť v nedeľu, kedy dieťa vie, že pôjde znova do škôlky.

basket-blur-boy-208087
foto: pexels
Je to náročný čas nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča. Mnoho rodičov totiž z ekonomického dôvodu dáva svoje dieťa do škôlky ešte pred dovŕšením tretieho veku života a tak akékoľvek zťaženie tejto situácie prináša ešte väčšiu náročnosť pre adaptovanie sa na nový spôsob života. Preto treba naozaj starostlivo zvážiť, či je naozaj vhodné, aby dieťa začalo chodiť do škôlky. Taktiež je potrebné, aby rodičia dieťa znova a znova uisťovali o svojej láske, aby sa mu čo najviac venovali počas spoločného času a aby spolupracovali s učiteľmi.
Tu by som naozaj zdôraznila, aby sa rodičia nebránili aktívnemu prístupu a komunikácií s učiteľmi, aby rozprávali o ťažkostiach, ktoré dieťa má, aby dali šancu zvládnuť toto obdobie v spolupráci – rodič – učiteľ – dieťa. Ak teda dieťa v rodičovi bude cítiť istotu, lásku a láskavé prostredie doma a zároveň pochopenie zo strany učiteľov, adaptácia sa uľahčí.

Ako vníma nové prostredie a tváre bez maminky

Deti zo začiatku prežívajú smútok a obavu (môžeme to nazvať aj rešpekt). Okrem faktu, že je mimo známeho dôverného prostredia bez rodičov, sa od neho očakáva začlenenie sa a pochopenie fungovania vzťahov v škôlke (učiteľka – deti – spolužiaci), ako aj nutnosť zvládať a rešpektovať nároky pedagóga.
Smútok za rodičom je prirodzený a takisto aj táto obava. Je to strach z neznámeho. Dieťa má pochopiť a prijať autoritu učiteľky, naučiť sa spolunažívať s väčšou skupinou detí a tolerovať správanie iných detí.

Je to pre neho náročné obdobie, počas ktorého nadobúda dôveru a vzťah k iným. V situácií, kedy nie je rodič po jeho boku, si dieťa nájde cestu a pripúta sa  k “náhradnej” osobe – čiže učiteľke (niekedy to však môže byť aj kamarát).

boy-child-childhood-207653
foto: pexels

Odrazí sa to na jeho správaní v budúcnosti

Ak je dieťa emocionálne a sociálne zrelé, neodrazí sa jeho nástup do škôlky v jeho budúcnosti (aj predčasný). Avšak dieťa, ktoré nie je pripravené na kolektív a nároky škôlky, prejavuje tento stav. A to napríklad úzkosťou, podráždenosťou, odmieta jedlo a spánok. Hľadá istotu. Potrebuje vedieť a ešte viac sa uistiť o láske rodiča, ktorá pretrváva aj vtedy, keď je v škôlke.
Takéto deti sa nehrajú a nevedia sa zapojiť do kolektívnych hier, pesničiek… Toto sú deti, ktoré plačú keď rodičia odídu a plačú dlho. Nedokážu sa utíšiť. Nie sú to krátkodobé slzičky, ktoré o pár minút prejdú. Tie sú prirodzené a je dôležité, že sa deti vedia samé upokojiť a idú sa hrať. Dokážu prekonať ten smútok či nepohodlie.

Ako pripraviť dieťa na postupné osamostatňovanie sa od matky a teda aj predčasný nástup do škôlky

Odporúčam, aby rodičia začali s osamostatňovaním dieťaťa dlhšie vopred. Určite nestačí týždeň ani pár dní. Je to dlhodobý proces. Je potrebné rozprávať sa s deťmi o tom, čo sa deje a čo ich čaká. Aj keď máme pocit, že dieťa nám nerozumie a nedokáže si vysvetliť čo mu vravíme, aj tak mu primeraným spôsobom opakovane rozprávajme o jeho najbližšej budúcnosti.

Je to dlhodobý proces. Je potrebné rozprávať sa s deťmi o tom, čo sa deje a čo ich čaká.

Okrem verbalizácie nástupu do škôlky si s dieťaťom môžte čítať knihy o škôlke, kresliť si deti – spolužiakov, ukazovať im sesternice/bratrancov, ktorí už chodia do škôlky… Spôsobov, akým aj dvojročnému dieťaťu priblížiť škôlku, jasle je mnoho.

Ako teda osamostatňovať dieťa? Vyčleňte čas, ktorý strávi len v prítomnosti starých rodičov mimo svojho domu. Nechajte ho s opatrovateľkou, s osobou, ktorej dôverujete a hoci aj na hodinku nebuďte v jeho prítomnosti. V tomto procese postupného osamostatňovania sa je dôležité dieťa uisťovať o láske, vnímať a rešpektovať dieťa. Ak vidíte, že dieťa dobre nereaguje na odlúčenie od matky, nelámte ho. Rozprávajte sa s ním a sýťte jeho potrebu blízkosti a lásky. V tomto období potrebuje tráviť ešte veľa času s rodičmi, s matkou. Učiť sa od nich, byť pri nich, uisťovať sa a potvrdzovať si ich lásku. Potrebuje si budovať mechanizmy na spracovanie hnevu, konfliktov, sklamania, mechanizmus na spracovanie svojich vlastných emócií a najmä, potrebuje vedieť a chcieť dôverovať sebe aj iným.

affection-beach-child-173666
foto: pexels
Rozhodnutie či dať alebo nedať dieťa predčasne do škôlky je potrebné dôsledne zvážiť a stáť vo svojom rozhodnutí pevne. Byť si istý sám sebou, svojím cieľom a najmä svojím dieťaťom. Vedieť, že ono to zvládne a byť pripravený aj na ťažkosti. Dieťa je totiž v období nástupu do škôlky v citlivom období, kedy sú rodičia stále tí najdôležitejší. Sú pre neho istotou, bezpečím, pomáhajú mu dozrievať v dôvere a v začiatkoch sebavedomia. Je dôležité, aby sa toto puto nepretrhlo ani nástupom do škôlky. 

Potrebujete poradiť?

Chcete robiť správne výchovné rozhodnutia, ktoré ovplyvnia vývoj vášho dieťaťa? 
Prihláste sa do poradne u odborníčky na výchovu PaedDr. Kataríny Winterovej na jej blogu Mamedeti.sk

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Napíšte svoj komentár!
Prosím, sem napíšte svoje meno

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.